Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník. - Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj... Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera." - A ty tu čo robíš? - Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam... - Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.
Hviezdne mestečko, výcvik kozmonautov. Interkom zachrchle: - Semjon Semjonovič sa dostaví na cvičenie na centrifúge. Ihneď! Lenže ako? Semjon Semjonovič leží opitý ako delo v posteli. Tak sa jeho manželka obetuje, natiahne si skafander, odkráča k centrifúge, sadne si, pripúta sa. Stroj sa točí stále rýchlejšie a rýchlejšie, až chudera manželka omdlie. Preberie sa na lekárskom stole, ktosi jej mačká prsia a upokojujúco hovorí: - Nebojte sa, Semjon Semjonovič, my tie gule dole dostaneme!
Starý lord príde večer domov, sluha mu pomáha z kabáta a polohlasne hovorí: - Tak čo, ty starý krokodíl, zas si bol v bare chlastať a pozerať po pekných dievčatách, čo? Lord odpovie: - Nie, James. Dnes som si bol kúpiť načúvací strojček!
