Ráno sa muž zobudí po strašnej opici. Hrozne ho bolí hlava, za pohár vody by dal poklad a zo včerajšieho večera si vôbec na nič nespomína. Zašmátra vedľa seba na posteli rukou a manželky nikde. Otvorí oči a na poduške lístok: "Za chvíľu prídem, miláčik, milujem ťa!"
Vstane, ide do kuchyne a tam už pripravené raňajky, čerstvé pečivo, horúca káva, praženica, slaninka a opäť odkaz: "Dobre ráno, ľúbim ťa!"
Nechápavo pokrúti hlavou, ale stále si nemôže spomenúť. Vbehne do obývačky a tam jeho syn. Tak sa pýta:
- Čo sa tu včera stalo?
- Ale, prišiel si domov napitý ako sviňa, ten monokel máš od stolíka, keď si prepadol cez prah dverí, potom si ovracal celú chodbu a nakoniec aj seba.
- No dobre, ale to nevysvetľuje čo sa tu stalo...
- Nakoniec sa mama rozhodla, že ťa vezme do kúpeľne, aby si sa umyl a ty si pri tom začal vykrikovať: Pozor, ruky preč ženská, ja som šťastne ženatý!
Príde chlap na policajnú stanicu a opýta sa vrátnika, kde je bonzáreň. Vrátnik ho pošle na prvé poschodie. Chlapík zaklope, vojde a službukonajúci policajt sa ho pýta, čo si praje. Chlap mu odpovie:
- Môj sused má na dvore kopu dreva!
- No a čo, to nie je žiadny trestný čin.
- Ale on s tým chodí za hranice!
- To tiež nie je trestný čin.
- Ale on v tom vozí zlato!
Policajt sa poteší a pošle chlapa domov. Ked príde chlap domov zdvihne telefon a volá susedovi:
- Sused, zohnal som ti ľudí na rúbanie toho dreva. Budú ti to robiť tí istí, čo ti na jar kopali záhradu.
Dvaja sa bavia pri pivečku:
- Človeče, tak som si ti raz pomýlil manželku so zlodejom. To si mal vidieť, ako sa bránila, ako kričala, keď som ju vyhadzoval z okna...
- To nič nie je. To ja som si raz pomýlil zlodeja s manželkou. A to si mal vidieť, ako sa bránil, ako kričal...