Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Pribehne indián k náčelníkovi Vinetuovi a hovorí:
-Vinetou, mám pre teba dve správy. Jednu dobrú a jednu zlú.
-Tak najprv tú zlú - povie Vinetou.
-Na prériu sa prihrnuli cigáni.
-Uf! A tá dobrá správa?
-Chutia ako bizóny.

Na hraničnom priechode sa pýta muž colníka:
- Pane, je možné vyvážať zlato do Francúzska?
- Samozrejme. No v primeranom množstve, - odpovie colník.
- A stodesať kilogramov je primerané množstvo?
- Tak to určite nie!
- V tom prípade, - obráti sa muž k manželke, - zlato moje, zostávaš doma.