Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník.
- Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj...
Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera."
- A ty tu čo robíš?
- Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam...
- Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.

Poďme skratkou. Síce je to ďalej, ale je tam horšia cesta.

Príde chlap na policajnú stanicu a opýta sa vrátnika, kde je bonzáreň. Vrátnik ho pošle na prvé poschodie. Chlapík zaklope, vojde a službukonajúci policajt sa ho pýta, čo si praje. Chlap mu odpovie:
- Môj sused má na dvore kopu dreva!
- No a čo, to nie je žiadny trestný čin.
- Ale on s tým chodí za hranice!
- To tiež nie je trestný čin.
- Ale on v tom vozí zlato!
Policajt sa poteší a pošle chlapa domov. Ked príde chlap domov zdvihne telefon a volá susedovi:
- Sused, zohnal som ti ľudí na rúbanie toho dreva. Budú ti to robiť tí istí, čo ti na jar kopali záhradu.