Sedem divov socializmu:
- Každý mal prácu.
- Hoci mal každý prácu, nikto nič nerobil.
- Hoci nikto nič nerobil, plán sa plnil nad 100%.
- Hoci sa plán plnil nad 100%, nikde ničoho nebolo.
- Hoci nikde ničoho nebolo, predsa mal každý všetko.
- Hoci mal každý všetko, predsa všetci kradli.
- Hoci všetci kradli, nikdy to nikde nechýbalo.

Janko a Marienka na pieskovisku. Janko hovorí:
- My máme dom.
Marienka na to:
- A my máme chatu pri mori.
Janko opäť oponuje:
- A my máme auto.
Marienka sa zasa vynašla a hovorí:
- A my máme aj motorku.
Janko po dlhom rozmýšľaní o tom, čo on má a ona nie, hovorí:
- A ja mám pipíka.
Na to Marienka pohotovo odvetí:
- Ja, keď budem veľká, budem mať koľko chcem.

Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.