Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla. - Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie? - Chcem byť taká krásna ako zamlada. Želanie sa splní. - Chcem byť opäť bohatá. Víla splní aj toto želanie. - Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ. Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí: - Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
Tetka sa rozpráva po omši so susedou: - Počula si to? Ferdina na omši chrápala. - No jasné, všetky nás pobudila.
- Všimol som si, že tvoj otec má opuchnuté líce. To od zubov? - Nie, od modlitby. - Ale netáraj... - Netaram. Včera sme sa spolu celá rodina modlili otčenáš a keď sme prišli po "zbav nás zlého", otec sa pozrel na mamu a ona si to všimla.
