Viete, čo je najväčšia ignorácia? Keď sa vám ani dvere na fotobunku neotvárajú.
Mladý vojak príde na základňu v púšti. Pýta sa kapitána: - Šéfe, ako to tu môžete vydržať bez žien? - Dá sa, ale keď ti budú už veľmi chýbať, v maštali máš ťavu a tú použi. Najprv sa mu to protivi, ale po dlhom čase predsa len príde k ťave. Keď sa už vracia celý špinavý a spotený, spýta sa kapitána: - Šéfe, ako to robíte? - Normálne, sadneme na ťavu a ideme do mesta.
Štyri dámy sedia pri partii bridžu a šálke čaju. Prvá hovorí: - Viete, dámy, poznáme sa už tak dlho. Musím sa k niečomu priznať. Som kleptomanka. Už niekoľko rokov. Ale nebojte sa, vám som nikdy nič nevzala. Druhá sa pripojí: - No, ja sa tiež musím priznať. Ťaží ma to už dlho. Som nymfomanka, chlapov nestíham počítať. Ale dala som si pozor, aby som sa vyhla vašim manželom. Tretia po chvíli hovorí: - Keď sa takto spovedáme, ja sa tiež priznám. Som lesba. Ale vy nie ste môj typ, ja mám rada mladé slečny, nebojte sa. Štvrtá vstane a vychŕli: - Ja sa tiež priznám. Som hrozná klebetnica. A teraz ma ospravedlňte, musím vybaviť pár telefonátov!
