Viete, čo je najväčšia ignorácia? Keď sa vám ani dvere na fotobunku neotvárajú.
Štyri dámy sedia pri partii bridžu a šálke čaju. Prvá hovorí: - Viete, dámy, poznáme sa už tak dlho. Musím sa k niečomu priznať. Som kleptomanka. Už niekoľko rokov. Ale nebojte sa, vám som nikdy nič nevzala. Druhá sa pripojí: - No, ja sa tiež musím priznať. Ťaží ma to už dlho. Som nymfomanka, chlapov nestíham počítať. Ale dala som si pozor, aby som sa vyhla vašim manželom. Tretia po chvíli hovorí: - Keď sa takto spovedáme, ja sa tiež priznám. Som lesba. Ale vy nie ste môj typ, ja mám rada mladé slečny, nebojte sa. Štvrtá vstane a vychŕli: - Ja sa tiež priznám. Som hrozná klebetnica. A teraz ma ospravedlňte, musím vybaviť pár telefonátov!
Príde chlap za farárom. - Pán farár, zdochol mi pes. Potrebujem, aby ste mi ho pochovali. - V žiadnom prípade, veď to bol pes. Zviera nemá dušu, nemôžem. - Viete pán farár, mal som ho dvadsať rokov, verne mi služil, pochovajte ho. - V žiadnom prípade, už som povedal! - Pán farár, dám vám 20.000.-Sk, ak mi ho pochováte. - Tak to ste mali hneď povedať, že bol katolík!
