Štyri dámy sedia pri partii bridžu a šálke čaju. Prvá hovorí: - Viete, dámy, poznáme sa už tak dlho. Musím sa k niečomu priznať. Som kleptomanka. Už niekoľko rokov. Ale nebojte sa, vám som nikdy nič nevzala. Druhá sa pripojí: - No, ja sa tiež musím priznať. Ťaží ma to už dlho. Som nymfomanka, chlapov nestíham počítať. Ale dala som si pozor, aby som sa vyhla vašim manželom. Tretia po chvíli hovorí: - Keď sa takto spovedáme, ja sa tiež priznám. Som lesba. Ale vy nie ste môj typ, ja mám rada mladé slečny, nebojte sa. Štvrtá vstane a vychŕli: - Ja sa tiež priznám. Som hrozná klebetnica. A teraz ma ospravedlňte, musím vybaviť pár telefonátov!
Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky. - Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš. - No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky. - Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám! Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou: - Do kelu, zase idú dopredu.
Štart lietadla, kapitán ako obyčajne: - Vážené dámy a páni, pekne vás vítam na palube. Náš let prebieha nad Atlantickým oceánom, vo výške 10 000 metrov, rýchlosť 900 km/h, teplota vzduchu... sakra, ja tvoju mater... do šľaka! Kapitán sa odmlčí, mŕtvolne ticho, pasažieri bledí, panika, krik... Po dlhšej chvíli kapitán: - Dámy a páni, prosím, ospravedlnte ma. Letuška ma oliala kávou. Keby ste videli moje nohavice spredu... Jeden z pasažierov: - Ty chuj! Keby si videl moje nohavice zozadu...
