V bare pristúpi mladý muž k elegantnej dievčine, ktorá sedí pri pulte sama a pýta sa jej: - Slečna, môžem vás pozvať na pohárik? - Na hotel?!? - skríkne celou silou dievčina až spozornia všetci hostia v bare. - Vy ste ma, slečna, nepochopili. Chcem vás len pozvať na malý drink, - vysvetľuje mladík. - Chcete ma pozvať na hotel? - kričí ešte pobúrenejšie a hlasnejšie. Ľudia sa otáčajú. Mladý muž, celý červený, zmätene odchádza. Dievčina ho dohoní a šepká: - Prepáčte, že som vyvolávala rozruch, ale som študentka psychológie a zaujíma ma správanie ľudí v nečakaných situáciach. - Čože?!! - zreve chlapec na celý podnik - tisícpäťsto korún?
Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky. - Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš. - No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky. - Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám! Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou: - Do kelu, zase idú dopredu.
Štart lietadla, kapitán ako obyčajne: - Vážené dámy a páni, pekne vás vítam na palube. Náš let prebieha nad Atlantickým oceánom, vo výške 10 000 metrov, rýchlosť 900 km/h, teplota vzduchu... sakra, ja tvoju mater... do šľaka! Kapitán sa odmlčí, mŕtvolne ticho, pasažieri bledí, panika, krik... Po dlhšej chvíli kapitán: - Dámy a páni, prosím, ospravedlnte ma. Letuška ma oliala kávou. Keby ste videli moje nohavice spredu... Jeden z pasažierov: - Ty chuj! Keby si videl moje nohavice zozadu...
