Štart lietadla, kapitán ako obyčajne: - Vážené dámy a páni, pekne vás vítam na palube. Náš let prebieha nad Atlantickým oceánom, vo výške 10 000 metrov, rýchlosť 900 km/h, teplota vzduchu... sakra, ja tvoju mater... do šľaka! Kapitán sa odmlčí, mŕtvolne ticho, pasažieri bledí, panika, krik... Po dlhšej chvíli kapitán: - Dámy a páni, prosím, ospravedlnte ma. Letuška ma oliala kávou. Keby ste videli moje nohavice spredu... Jeden z pasažierov: - Ty chuj! Keby si videl moje nohavice zozadu...
Lietadlo nad atlantikom stráca výšku, motory vynechávajú, kapitán prikáže vyhodiť všetky batožiny. Na chvíľu to pomôže, ale o chvíľu sa morská hladina opäť nebezpečne blíži. Pasažieri po sobe nervózne pokukujú, niekto sa musí obetovať pre záchranu ostatných. Američan vstane, vypije poslednú whisky v bare, pobozká nejprsatejšiu letušku a s výkrikom - Som Batman! Som Superman! - vyskočí. Keď sa výška opäť zníži, vstane Francúz, nie je predsa o nič menší hrdina než Američani. Vypije pohár červeneho vína, pobozká na rozlúčku všetky letušky, zvolá: - Viva la France! - a vyskočí. Zase to na chvíľku pomohlo, ale breh je ešte ďaleko, tak vstane slovák, vypije všetky zbytky v bare, pobozká všetky ženy v lietadle a s výkrikom - Nech žije Mozambik! - vyhodí von černocha.
Dvaja sa bavia pri pivečku: - Človeče, tak som si ti raz pomýlil manželku so zlodejom. To si mal vidieť, ako sa bránila, ako kričala, keď som ju vyhadzoval z okna... - To nič nie je. To ja som si raz pomýlil zlodeja s manželkou. A to si mal vidieť, ako sa bránil, ako kričal...
