Bol som riaditeľom jedného veľkého koncernového podniku. Kávu mi varila sexi sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 613. Raz za mnou prišli, aby som zaplatil 5 000 korún na pohreb člena ÚV KSČ. Povedal som, že za 5000 pochovám celý ÚV sám. Od tej doby som pracoval ako riaditeľ malého podniku. Kávu mi varila stará sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 603. Raz mi vyčítali, že som nebol na poslednej schôdzi KSČ. Povedal som, že keby som vedel, že je naozaj posledná, prišiel by som s transparentom. Od tej doby som robil majstra. Do práce som jazdil vlastným autom, kávu si varil sám. Na stene som mal obraz Husáka a Lollobrigidy. Povedali mi, aby som tú kurvu zvesil. Zvesil som Husáka a odvtedy som pracoval vo výkope. Do práce som jazdil na bicykli a kávu som si nosil v termoske. Keď som kopal, prišli za mnou, aby som si bicykel schoval, že pôjde tadiaľ sovietska delegácia. Povedal som, že bicykel mám zamknutý a poistený. Od tej doby som nezamestnaný.
Majitelia firiem medzi sebou: - Ty dávaš luďom výplaty keď je kríza? - Nedávam, a ty? - Tiež nie. A chodia do roboty? - Chodia. - Ty, a nemali by sme od nich vyberať vstupné?
Mladý vojak príde na základňu v púšti. Pýta sa kapitána: - Šéfe, ako to tu môžete vydržať bez žien? - Dá sa, ale keď ti budú už veľmi chýbať, v maštali máš ťavu a tú použi. Najprv sa mu to protivi, ale po dlhom čase predsa len príde k ťave. Keď sa už vracia celý špinavý a spotený, spýta sa kapitána: - Šéfe, ako to robíte? - Normálne, sadneme na ťavu a ideme do mesta.
