Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla. - Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie? - Chcem byť taká krásna ako zamlada. Želanie sa splní. - Chcem byť opäť bohatá. Víla splní aj toto želanie. - Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ. Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí: - Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
- V sobotu by som rád požiadal rodičov o tvoju ruku. Čo by som si mal obliecť? - Ako poznám otca, tak nepriestreľnú vestu.
Tetka sa rozpráva po omši so susedou: - Počula si to? Ferdina na omši chrápala. - No jasné, všetky nás pobudila.
