Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho: - Kam ideš? - Na poľovačku. - Vezmi ma so sebou. - Nie... tam treba používať hlavu. - Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor. - A na lyžiach behať vieš? - Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal. - Dobre teda. Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí: - A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku! Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal: - A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?
Manželka si domov privedie milenca a hovorí mu, aby bol ticho, lebo ich papagáj všetko vykecia. Milenec hodí na klietku sako a hovorí: - Vieš čo, ty urobíš stojku pri stene a roztiahneš nohy. Ja sa rozbehnem, urobím dvojité salto a zapichnem sa do teba. Z klietky sa ozve: - Dajte dolu to sako, vytrhnite mi jazyk, ale toto musím vidieť!
Príde chlap za farárom. - Pán farár, zdochol mi pes. Potrebujem, aby ste mi ho pochovali. - V žiadnom prípade, veď to bol pes. Zviera nemá dušu, nemôžem. - Viete pán farár, mal som ho dvadsať rokov, verne mi služil, pochovajte ho. - V žiadnom prípade, už som povedal! - Pán farár, dám vám 20.000.-Sk, ak mi ho pochováte. - Tak to ste mali hneď povedať, že bol katolík!
