Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?
Vymením babičku za tenisovú loptičku.
Zn.: málo skáče.
Jano sa pýta Fera:
- Fero, prečo si včera nebol na futbale?
- Ále, žena ma nechcela pustiť!
- A ty si to nevieš doma zariadiť? Urob to takto: Chyť ženu, prehni ju cez koleno, zdvihni jej sukňu, stiahni jej gaťky a nasekaj jej poriadnych päťadvadsať na holú. Najlepšie veľkou varechou alebo radšej koženým remeňom, aby ju zadok dobre štípal, a tak si nabudúce rozmyslí, či vôbec otvorí ústa. Ukáž jej, kto je pánom v dome!
O niekoľko dní bol futbal. Jano tam bol, Fero zasa nebol. Jano sa pýta Fera:
- Prečo si zasa nebol na futbale?
- Ále kvôli žene.
- Ty si neposlúchol moju radu?
- Ale hej. Chytil som ženu, prehol som ju cez koleno, zdvihol som jej sukňu, stiahol som jej gaťky a... povedal som si, že aj doma je dobre.
