Príde učiteľka do školy a hovorí deťom.: - Kto uhádne moju hádanku dostane jednotku. Je to biele a lieta to na nebi? Prihlási sa Jožko a vraví: - Hus. - Môže byť, ale je to labuť! Opäť hovorí učiteľka hádanku: - Je to chlpaté a behá to po dvore. V tom sa opäť prihlási Jožko a vraví: - Mačka. - Môže byť, ale je to pes! Jožko sa naštve a vraví učiteľke: - Teraz dám hádanku ja vám! Keď to dávate do úst je to tvrdé a suché, a keď to vyberáte je to mäkké a vlhké! Čo je to? Učiteľka rozmýšľa a po krátkej úvahe príde k Jožkovi a dá mu facku. A Jožko vraví: - Môže byť, ale je to žuvačka!
Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky. - Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš. - No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky. - Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám! Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou: - Do kelu, zase idú dopredu.
Príde občan na úrad práce a hovorí: - Chcel by som prácu, ktorá dobre vynáša. - Výborne. Máme pre vás miesto riaditeľa so šesdesiattisícovým mesačným platom a služobné auto k tomu. - Robíte si zo mňa srandu? - Vy ste s tým začali.
