Za oných čias si prezidenti Sovietskeho zväzu a USA vymenili sekretárky na znak vzájomnej dôvery. Tak sa aj stalo. Po piatich dňoch volá americký prezident svojej sekretárke: - Ako sa tam darí? - Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať. - Takže všetko v pohode? - Áno, ibaže tu v Rusku nie je v móde nosiť minisukne, tak mi každý deň prišijú 5cm k sukni. - To sa dá vydržať. Dovi. Aj ruský prezident volá svojej sekretárke: - Ako sa tam darí? - Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať. - Takže všetko v pohode? - Áno, ibaže tu v amerike nie je v móde nosiť dlhé sukne, tak mi každý deň odstrihnú 5cm zo sukne. - To sa dá vydržať. - Áno, problém je však v tom, že o dva dni mi bude vidno vtáka a hlaveň guľometu.
Prídu indiáni za náčelníkom a pýtaj sa: - Aká bude zima? Máme rúbať drevo? Náčelník nevie a tak povie: - Rúbte drevo! Pre istotu ale zavolá do meterologického ústavu a pýta sa, aká bude zima. A oni mu odpovedajú: - Pravdepodobne tuhá, lebo indiáni rúbu drevo!
Príde učiteľka do školy a hovorí deťom.: - Kto uhádne moju hádanku dostane jednotku. Je to biele a lieta to na nebi? Prihlási sa Jožko a vraví: - Hus. - Môže byť, ale je to labuť! Opäť hovorí učiteľka hádanku: - Je to chlpaté a behá to po dvore. V tom sa opäť prihlási Jožko a vraví: - Mačka. - Môže byť, ale je to pes! Jožko sa naštve a vraví učiteľke: - Teraz dám hádanku ja vám! Keď to dávate do úst je to tvrdé a suché, a keď to vyberáte je to mäkké a vlhké! Čo je to? Učiteľka rozmýšľa a po krátkej úvahe príde k Jožkovi a dá mu facku. A Jožko vraví: - Môže byť, ale je to žuvačka!
