Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla. - Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie? - Chcem byť taká krásna ako zamlada. Želanie sa splní. - Chcem byť opäť bohatá. Víla splní aj toto želanie. - Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ. Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí: - Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
Študent príde na skúšku, potiahne lístok s otázkou, prečíta, nahodí zhrozený výraz a pýta sa: - Pán profesor, môžem si vytiahnuť inú otázku? - No tak dobre - profesor mal očividne dobrú náladu. Ale toto sa opakovalo niekoľkokrát, až nakoniec profesora prešla trpezlivosť a hovorí: - Dajte index! A zapísal mu za tri. Keď študent celý šťastný odišiel, asistent sa pýta: - Prečo ste mu to dali? Veď nič nevedel. - Niečo vedieť musel, keď tak usilovne hľadal!
- Moja žena má vždy posledné slovo. Aj ozvena v jaskyni to po hodine vzdala.
