Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník.
- Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj...
Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera."
- A ty tu čo robíš?
- Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam...
- Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.
Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky.
- Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš.
- No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky.
- Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám!
Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou:
- Do kelu, zase idú dopredu.
Boh príde na zem za Mohamedom a hovorí mu:
- Mám pre teba pár prikázaní.
- To čo je?
- Napríklad, že nezosmilníš.
- Nie, tým nás prosím ťa neobťažuj, to neprejde, však poznáš arabskú mentalitu.
Pán Boh to skúsi u Cigáňov. Príde za vajdom:
- Mám pre vás prikázania.
- To čo je?
- Napríklad, že nepokradneš.
- Nie, neblbni, to cigáňom zoberieš podstatu kultúry, to neprejde, kašli na to.
Tak Pán Boh do tretice skúša u Židov, ide k Mojžišovi a hovorí:
- Počuj, Mojžiš, mám tu pre vás prikázania.
- Koľko stoja?
- Nič, sú zadarmo.
- Tak daj aj zo desať.
