Bol som riaditeľom jedného veľkého koncernového podniku. Kávu mi varila sexi sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 613. Raz za mnou prišli, aby som zaplatil 5 000 korún na pohreb člena ÚV KSČ. Povedal som, že za 5000 pochovám celý ÚV sám. Od tej doby som pracoval ako riaditeľ malého podniku. Kávu mi varila stará sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 603. Raz mi vyčítali, že som nebol na poslednej schôdzi KSČ. Povedal som, že keby som vedel, že je naozaj posledná, prišiel by som s transparentom. Od tej doby som robil majstra. Do práce som jazdil vlastným autom, kávu si varil sám. Na stene som mal obraz Husáka a Lollobrigidy. Povedali mi, aby som tú kurvu zvesil. Zvesil som Husáka a odvtedy som pracoval vo výkope. Do práce som jazdil na bicykli a kávu som si nosil v termoske. Keď som kopal, prišli za mnou, aby som si bicykel schoval, že pôjde tadiaľ sovietska delegácia. Povedal som, že bicykel mám zamknutý a poistený. Od tej doby som nezamestnaný.
Prídu indiáni za náčelníkom a pýtaj sa: - Aká bude zima? Máme rúbať drevo? Náčelník nevie a tak povie: - Rúbte drevo! Pre istotu ale zavolá do meterologického ústavu a pýta sa, aká bude zima. A oni mu odpovedajú: - Pravdepodobne tuhá, lebo indiáni rúbu drevo!
Pribehne indián k náčelníkovi Vinetuovi a hovorí: -Vinetou, mám pre teba dve správy. Jednu dobrú a jednu zlú. -Tak najprv tú zlú - povie Vinetou. -Na prériu sa prihrnuli cigáni. -Uf! A tá dobrá správa? -Chutia ako bizóny.
