Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla. - Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie? - Chcem byť taká krásna ako zamlada. Želanie sa splní. - Chcem byť opäť bohatá. Víla splní aj toto želanie. - Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ. Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí: - Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
Cestujúci v taxíku chce osloviť šoféra, tak ho poklepe po pleci, aby mu venoval pozornosť. Šofér sa na smrť vyľaká a okamžite šliapne na brzdy. Cestujúci na to: - Čo je? Len som sa chcel niečo opýtať... Vydesený vodič skríkne: - Sorry, ale bežne jazdním s pohrebákom!
Hviezdne mestečko, výcvik kozmonautov. Interkom zachrchle: - Semjon Semjonovič sa dostaví na cvičenie na centrifúge. Ihneď! Lenže ako? Semjon Semjonovič leží opitý ako delo v posteli. Tak sa jeho manželka obetuje, natiahne si skafander, odkráča k centrifúge, sadne si, pripúta sa. Stroj sa točí stále rýchlejšie a rýchlejšie, až chudera manželka omdlie. Preberie sa na lekárskom stole, ktosi jej mačká prsia a upokojujúco hovorí: - Nebojte sa, Semjon Semjonovič, my tie gule dole dostaneme!
