Minulú noc ma trápili depresie, tak som zavolal na linku dôvery. Prepojili ma na ich call centrum v Pakistane. Vravel som im, že ma tento život nebaví a chcem spáchať samovraždu. Veľmi ich to potešilo a opýtali sa, že či viem šoférovať nákladiak.
Zobudí sa chlapík po brutálnej ožranpárty. V hlave včelín a nejdú mu hodinky. Zdvihne telefón a zavolá na presný čas. Počítačový hlas mu hlási: - Je 11 hodín, 35 minút, 17 sekúnd... - A mesiac, kurva, mesiac je aký?
Policajt zastaví auto za prekročenie rýchlosti: - Dobrý deň, vodičský preukaz! - Nemám, zobrali mi ho pred polrokom. - Čože? Vy nemáte vodičák? Tak osvedčenie o technickom stave vozidla. - Ani to nemám. Viete, auto som ukradol a myslel som, že bude v skrinke, ale keď som tam dával tú pištol, tak som zistil, že tam nie je. - Čože vy tu máte pištol? - Áno tú, čo som s ňou zastrelil tú babku, čo jej patrilo toto auto. Ju som dal do kufra. To už je na policajta veľa, tak zavolá náčelníka. Ten príde k šoférovi, skontroluje vodičák - v poriadku, techničák - v poriadku, otvorí skrinku - žiadna pištol tam nie je, otvorí kufor - ten je prázdny. Tak sa ospravedlňuje: - Prepáčte, ale ten policajt, čo vás zastavil tvrdil, že nemáte vodičák, jazdíte v ukradnutom aute, že ste ozbrojený a v kufri máte mŕtvolu. Nechápem to. - No a stavil by som sa, že ten hajzel ešte aj tvrdil, že som prekročil rýchlosť.
