Manžel nie je doma a manželka si medzitým kráti čas s pekným milencom. Zahrkocú kľúče... počuť zámok.... manželka schová milenca do skrine vzopne ruky k nebu a prosí.
- Ó bože, urob so mno čo chceš, len nech nás prosím neobjaví môj muž. Je strašne žiarlivý a určite by zabil nielen mňa, ale aj môjho milenca.
Na to sa otvoria nebesia a odtiaľ sa ozve.
- Dobre, bude ako chceš, ale za tri roky ťa povolám k sebe... utopíš sa.
- Dobre, dobre, len nech ho prosím teraz nenájde.
Všetko prebehne úplne hladko. Tri roky sa žena nekúpe, iba sprchuje. Nechodí do plavárne, vode sa zďaleka vyhýba. Tri roky ubehnú. Ubehnú štyri, päť. Na svoj sľub aj zabudla. Po piatich rokoch si kúpi zájazd na okružnú plavbu okolo sveta. Na lodi je veľká zábava, samé ženy, keď zrazu vtom sa začne výletná loď potápať. Žena si spomenie na svoj sľub. Pokľakne, vzopne ruky k nebesiam a volá:
- Ó bože, teraz, teraz ma chceš povolať k sebe? Pozri koľko nevinných žien teraz umrie spolu so mnou.
Nebesá sa opäť otvoria a odtiaľ sa ozve:
- Dva roky. Dva roky mi trvalo, kým som vás, všetky štetky, dostal na túto loď.
Vždy som si stál za svojim názorom. A preto som nezamestnaný.
Chlapík ide domov z práce a tu vidí ako na chodníku sedí bezdomovec a má jednu ruku vystretú. Chlapík si myslí 'Je to chudák, pomôžem mu' a hodí mu päť korún a pokračuje. Na druhý deň to isté. Hodí mu päť korún a pokračuje. Tretí deň sa to opakuje. Keď však ide domov z práce na štvrtý deň, bezdomovec má vystreté obe ruky. Chlapík sa pristaví a pýta sa ho, že prečo. Bezdomovec mu odpovedá:
- No, obchody idú, tak som sa rozhodol, že si otvorím pobočku.
