Dnes ráno som bol v obchode. Bol som tam päť minút. Keď som vyšiel von, stála tam policajtka a práve vypisovala blokovú pokutu. Tak som k nej podišiel a vravím: "Ale no tak, zlatko, to takému fešákovi ako som ja, nemôžeš dopriať ani malú prestávku?" Ignorovala ma a tak som jej vynadal do jebnutých fízlov. Pozrela sa na mňa a začala vypisovať ďalšiu pokutu za ojazdené pneumatiky. Tak som ju nazval tupou štetkou. A ona začala vypisovať tretí blok. Tak to išlo ďalších dvadsať minút, nadával som jej do kuriev a tak.. Čím viac som jej nadával, tým viac pokút napísala... Mne to bolo ale jedno... Ja som bol peši.
V moskovskej galérii visí obraz, na ktorom je lúka, na lúke stoh sena a zo stohu trčia dva páry nôh v jednoznačnej polohe. - Ako sa volá tento obraz? - pýta sa návštevník. - Lenin vo Fínsku. - Aha. A tie nohy špičkou hore sú Leninove? - Nie, to sú nohy Nadeždy Krupskej. - Takže tie nohy špičkou dole sú Leninove? - Nie, to sú nohy Leonida Trockého. - A kde je potom Lenin? - Vo Fínsku.
Na pustom ostrove stroskotali američan, nemec a slovák. Keďže neboli schopní nič splašiť na jedenie, hrozila im smrť hladom. Keď bolo najhoršie, obetoval sa američan, odrezal si nohu, upiekli ju a zjedli. Po čase, keď zase zomierali od hladu, nemec obetoval svoju ruku. No hlad sa prihlásil znova. Večer američan s nemcom túžobne pozerali na slováka, ten nevydržal napätie, vstal a vytiahol vtáka. Tí dvaja pozreli na seba a nemec vraví: - No, aspoň klobáska. Slovák sa uškrnie a vraví: - Hohó chlapci, dostanete po jogurtíku a pôjdete spinkať.
