Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla. - Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie? - Chcem byť taká krásna ako zamlada. Želanie sa splní. - Chcem byť opäť bohatá. Víla splní aj toto želanie. - Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ. Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí: - Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
- Čo si blázon? Nevidíš, že polievaš kvety s prázdnou krhlou? - Ty si dilino. Nevidíš, že sú umelé?
O štvrtej ráno zvoní profesorovi doma telefón. Rozospatý profesor to dvihne. - Haló? A zo slúchatka sa ozve: - Spíš? - Spím... - No, a my sa kurva ešte učíme!!!
