Štart lietadla, kapitán ako obyčajne: - Vážené dámy a páni, pekne vás vítam na palube. Náš let prebieha nad Atlantickým oceánom, vo výške 10 000 metrov, rýchlosť 900 km/h, teplota vzduchu... sakra, ja tvoju mater... do šľaka! Kapitán sa odmlčí, mŕtvolne ticho, pasažieri bledí, panika, krik... Po dlhšej chvíli kapitán: - Dámy a páni, prosím, ospravedlnte ma. Letuška ma oliala kávou. Keby ste videli moje nohavice spredu... Jeden z pasažierov: - Ty chuj! Keby si videl moje nohavice zozadu...
- Cigáň, s kým bankuješ? - No predsa so Sociálnou poisťovňou.
Lietadlo nad atlantikom stráca výšku, motory vynechávajú, kapitán prikáže vyhodiť všetky batožiny. Na chvíľu to pomôže, ale o chvíľu sa morská hladina opäť nebezpečne blíži. Pasažieri po sobe nervózne pokukujú, niekto sa musí obetovať pre záchranu ostatných. Američan vstane, vypije poslednú whisky v bare, pobozká nejprsatejšiu letušku a s výkrikom - Som Batman! Som Superman! - vyskočí. Keď sa výška opäť zníži, vstane Francúz, nie je predsa o nič menší hrdina než Američani. Vypije pohár červeneho vína, pobozká na rozlúčku všetky letušky, zvolá: - Viva la France! - a vyskočí. Zase to na chvíľku pomohlo, ale breh je ešte ďaleko, tak vstane slovák, vypije všetky zbytky v bare, pobozká všetky ženy v lietadle a s výkrikom - Nech žije Mozambik! - vyhodí von černocha.
