Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník. - Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj... Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera." - A ty tu čo robíš? - Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam... - Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.
Štyri dámy sedia pri partii bridžu a šálke čaju. Prvá hovorí: - Viete, dámy, poznáme sa už tak dlho. Musím sa k niečomu priznať. Som kleptomanka. Už niekoľko rokov. Ale nebojte sa, vám som nikdy nič nevzala. Druhá sa pripojí: - No, ja sa tiež musím priznať. Ťaží ma to už dlho. Som nymfomanka, chlapov nestíham počítať. Ale dala som si pozor, aby som sa vyhla vašim manželom. Tretia po chvíli hovorí: - Keď sa takto spovedáme, ja sa tiež priznám. Som lesba. Ale vy nie ste môj typ, ja mám rada mladé slečny, nebojte sa. Štvrtá vstane a vychŕli: - Ja sa tiež priznám. Som hrozná klebetnica. A teraz ma ospravedlňte, musím vybaviť pár telefonátov!
Dedko sa pozerá z balkóna a krúti hlavou: - Tí študenti sú dnes takí chudobní, že piati fajčia jednu fajku a ešte sa tomu aj smejú.
