Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky. - Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš. - No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky. - Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám! Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou: - Do kelu, zase idú dopredu.
Príde muž domov a žena mu hovorí? - V špajzi nám nefunguje lampa. Opravíš to? A muž na to: - Čo som ja elektrikár? Na druhý deň príde muž domov. A žena mu hovorí: - Netečie nám voda. Opravíš to? A muž hovorí: - A čo som ja inštalatér? A na tretí deň príde muž domov a všetko opravené. - Kto to opravil? - Sused. - A čo za to chcel? A žena hovorí: - Buď mu dám, alebo zaspievam. - A čo, zaspievala si mu? - A čo som ja speváčka?
Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla. - Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie? - Chcem byť taká krásna ako zamlada. Želanie sa splní. - Chcem byť opäť bohatá. Víla splní aj toto želanie. - Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ. Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí: - Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
