Na hraničnom priechode sa pýta muž colníka: - Pane, je možné vyvážať zlato do Francúzska? - Samozrejme. No v primeranom množstve, - odpovie colník. - A stodesať kilogramov je primerané množstvo? - Tak to určite nie! - V tom prípade, - obráti sa muž k manželke, - zlato moje, zostávaš doma.
Ráno sa muž zobudí po strašnej opici. Hrozne ho bolí hlava, za pohár vody by dal poklad a zo včerajšieho večera si vôbec na nič nespomína. Zašmátra vedľa seba na posteli rukou a manželky nikde. Otvorí oči a na poduške lístok: "Za chvíľu prídem, miláčik, milujem ťa!" Vstane, ide do kuchyne a tam už pripravené raňajky, čerstvé pečivo, horúca káva, praženica, slaninka a opäť odkaz: "Dobre ráno, ľúbim ťa!" Nechápavo pokrúti hlavou, ale stále si nemôže spomenúť. Vbehne do obývačky a tam jeho syn. Tak sa pýta: - Čo sa tu včera stalo? - Ale, prišiel si domov napitý ako sviňa, ten monokel máš od stolíka, keď si prepadol cez prah dverí, potom si ovracal celú chodbu a nakoniec aj seba. - No dobre, ale to nevysvetľuje čo sa tu stalo... - Nakoniec sa mama rozhodla, že ťa vezme do kúpeľne, aby si sa umyl a ty si pri tom začal vykrikovať: Pozor, ruky preč ženská, ja som šťastne ženatý!
V moskovskej galérii visí obraz, na ktorom je lúka, na lúke stoh sena a zo stohu trčia dva páry nôh v jednoznačnej polohe. - Ako sa volá tento obraz? - pýta sa návštevník. - Lenin vo Fínsku. - Aha. A tie nohy špičkou hore sú Leninove? - Nie, to sú nohy Nadeždy Krupskej. - Takže tie nohy špičkou dole sú Leninove? - Nie, to sú nohy Leonida Trockého. - A kde je potom Lenin? - Vo Fínsku.
