Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník. - Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj... Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera." - A ty tu čo robíš? - Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam... - Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.
Bola anketa verejnej svetovej mienky. Odpovedalo sa na otázku: Prosím vás, aký je váš názor na nedostatok jedla v iných častiach sveta? Výsledok: V afrike nik neodpovedal, pretože nevedeli čo je "jedlo". V západnej európe zas nevedeli čo je "nedostatok". Vo východnej európe nevedeli čo je to "váš názor". V argentíne, čo je to "prosím vás". A v USA nik netušil čo môže znamenať "v iných častiach sveta".
Námorník píše domov manželke: - Miláčik, ber do úvahy, že som už pol roka bez sexu, tak by bolo dobré, ak by si bola prvou ženou pri lávke, keď budem vystupovať z lode. Manželka mu odpovedala: - Miláčik, ber do úvahy, že ja som takisto pol roka bez sexu, tak radšej buď prvým mužom, ktorý vystúpi z lode.
