Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla. - Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie? - Chcem byť taká krásna ako zamlada. Želanie sa splní. - Chcem byť opäť bohatá. Víla splní aj toto želanie. - Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ. Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí: - Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
Premiér sa vybral na osobný prieskum životnej úrovne obyvateľstva. Vošiel do akéhosi domu, v ktorom na dvore postávala babička. Pýta sa jej: - Babka, ako sa máte? - Dobre. Nesťažujem si. - Babka, máte televízor a chladničku? - Samozrejme. - A auto? - Mercedes. - Aha! Na nedostatok peňazí si teda nesťažujete. - Nie, nesťažujem. Žijeme si celkom dobre. Pohoda. - A viete babka, - vypne hruď premiér - že je to moja zásluha? - Starý! - volá babka na dedka - Poď dolu z povaly. Prišiel ti brat z Ameriky.
... a potom sa princ presekal šípkovým krovím až k veži. Vyšiel hore po schodoch a uvidel Ruženku ako spí a ďalší princovia ju šukajú. Tak tam zhrozene pribehol a vraví: "Hlavne ju nebozkajte!"
