Ide záhorák po preplnenej bratislavskej ulici a narazí do veľmi nervózneho bratislavčana. Ten naňho zreve: - Ty debil! Záhorák sa naňho pozrie, zasmeje sa a hovorí: - Ná de bych biu! V Prióri!
... a potom sa princ presekal šípkovým krovím až k veži. Vyšiel hore po schodoch a uvidel Ruženku ako spí a ďalší princovia ju šukajú. Tak tam zhrozene pribehol a vraví: "Hlavne ju nebozkajte!"
Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla. - Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie? - Chcem byť taká krásna ako zamlada. Želanie sa splní. - Chcem byť opäť bohatá. Víla splní aj toto želanie. - Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ. Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí: - Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
