Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla. - Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie? - Chcem byť taká krásna ako zamlada. Želanie sa splní. - Chcem byť opäť bohatá. Víla splní aj toto želanie. - Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ. Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí: - Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
Policajt chytí na pláži pytliaka a chce mu dať pokutu za lov homárov bez povolenia. - Akú pokutu? - začuduje sa pytliak. Veď som nič neurobil. Tieto dva homáre sú moji miláčikovia a ja som s nimi len na prechádzke. - Nevymýšľajte si - oborí sa naňho policajt. - Je to pravda - trvá na svojom pytliak. Pustím ich, aby si zaplávali, a keď zapískam, tak sa vrátia. - No to chcem teda vidieť - povie pochybovačne policajt. Muž teda hodí obidva homáre do vody. - Fajn. Teraz zapískajte a som zvedavý, či sa tie homáre vrátia - povie po chvíli policajt. - Homáre? - začuduje sa pytliak. - Aké homáre?
- V sobotu by som rád požiadal rodičov o tvoju ruku. Čo by som si mal obliecť? - Ako poznám otca, tak nepriestreľnú vestu.
