Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla. - Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie? - Chcem byť taká krásna ako zamlada. Želanie sa splní. - Chcem byť opäť bohatá. Víla splní aj toto želanie. - Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ. Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí: - Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.
Mladý vojak príde na základňu v púšti. Pýta sa kapitána: - Šéfe, ako to tu môžete vydržať bez žien? - Dá sa, ale keď ti budú už veľmi chýbať, v maštali máš ťavu a tú použi. Najprv sa mu to protivi, ale po dlhom čase predsa len príde k ťave. Keď sa už vracia celý špinavý a spotený, spýta sa kapitána: - Šéfe, ako to robíte? - Normálne, sadneme na ťavu a ideme do mesta.
