Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník. - Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj... Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera." - A ty tu čo robíš? - Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam... - Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.
Umierajúci starý muž si zavolá k lôžku svojho syna a hovorí mu: - Synku, keď je teraz taká možnosť dvojitého občianstva, tak mi vybav ešte kým žijem to maďarské. Syn si pomyslí, že otec sa už dostáva do delíria, ale predsa len sa spýta: - Otec, a načo Vám to teraz bude? - Aby keď umriem, bolo o jedného Maďara menej!
Ide záhorák po preplnenej bratislavskej ulici a narazí do veľmi nervózneho bratislavčana. Ten naňho zreve: - Ty debil! Záhorák sa naňho pozrie, zasmeje sa a hovorí: - Ná de bych biu! V Prióri!
