Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho: - Kam ideš? - Na poľovačku. - Vezmi ma so sebou. - Nie... tam treba používať hlavu. - Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor. - A na lyžiach behať vieš? - Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal. - Dobre teda. Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí: - A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku! Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal: - A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?
Aký je rozdiel medzi manželkou a hrochom? No, jedno má veľkú papuľu a tlstý zadok a to druhé žije kdesi v Afrike.
Jano podozrieva svoju ženu, že ho podvádza. Tak sa jedného dňa rozhodne sledovať ju. Zavolá si taxi, nasadne a hovorí šoférovi, aby sledoval auto jeho ženy. Idú za ňou, až nakoniec jeho žena zastaví pred bordelom a vojde dnu. Jano po prežití infarktového stavu hovorí taxikárovi: - Počujte. Dám vám 5000, keď pôjdete dnu a donesiete mi moju ženu. Taxikár odíde, vojde do bordelu a po chvíli vychádza so ženou v náručí, ktorá sa hádže, kope a vrieska, dôjde ku taxíku a hodí ženu dovnútra. Jano na ňu pozrie a hovorí: - Pane, ale toto nieje moja žena. - Nie, to je moja. Teraz idem, pre tú vašu.
