Príde učiteľka do školy a hovorí deťom.: - Kto uhádne moju hádanku dostane jednotku. Je to biele a lieta to na nebi? Prihlási sa Jožko a vraví: - Hus. - Môže byť, ale je to labuť! Opäť hovorí učiteľka hádanku: - Je to chlpaté a behá to po dvore. V tom sa opäť prihlási Jožko a vraví: - Mačka. - Môže byť, ale je to pes! Jožko sa naštve a vraví učiteľke: - Teraz dám hádanku ja vám! Keď to dávate do úst je to tvrdé a suché, a keď to vyberáte je to mäkké a vlhké! Čo je to? Učiteľka rozmýšľa a po krátkej úvahe príde k Jožkovi a dá mu facku. A Jožko vraví: - Môže byť, ale je to žuvačka!
Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky. - Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš. - No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky. - Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám! Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou: - Do kelu, zase idú dopredu.
Ide chlap po ulici a na tričku má: - Nemám rád cigánov. Z krčmy vyjde chlap a kričí: - Hej, čo to máš na tričku? - To je prvá vec, čo ma na vás sere, že neviete čítať. Cigán na to: - Hej, poď za roh! - To je druhá vec, že sa chcete hneď biť. Idú za roh, cigán vytiahne nôž a chlap na neho: - A to je tretia vec, čo ma žerie, že ťaháte nože, keď sa bude strielať!
