Vezie sa veľkopodnikateľ na svojom džípe a zbadá pri ceste akéhosi somráka, ktorý oddychuje. Zrazu luskol prstami a pred ním sa objavila fľaška piva. Somrák ho vrazil do seba a pokračoval v oddychu. Veľkopodnikatela to zaujalo a tak zastavil a začal somráka pozorovať. Po chvílke somrák opäť luskol prstami a opäť sa zrazu objavilo pivo. Tak sa to niekoľkokrát opakovalo. Veľkopodnikateľ to už nevydržal a obrátil sa na somráka:
- Počuj, človeče, ako to robíš?
- No... mám džina, ktorý plní moje želania, - odvetí lenivo somrák.
- Skutočného džina?! Predaj mi ho.
- No, nemôžem ho predať. Ja ho sám potrebujem.
- Pozri! Tu máš kľúče od môjho džipu, tu máš kľúče od mojej novej vily a tu je šek na milión. Predaj mi ho!
- Tak to súhlasím.
Somrák vzal kľúče a šek, vytiahol spod pazuchy starú lampu a dal ju veľkopodnikateľovi. Veľkopodnikatel utrel lampu, z nej vyletel džin a vraví:
- Počúvam ťa, pán môj! Aké sú tvoje rozkazy?
- Tak! Chcem nové auto, novú vilu, miliardu na účet a kontrolné balíky firiem Slovnaft, SPP...
- Moment, pane môj! Neponáhľaj sa! - zastavil ho zázračný sluha,
- Ja som úzko špecializovaný džin! Tak čo si dáš? Gambrinus, Kozel alebo Topvar?
Stará Araňa dala Dežovi 50 Eur poslala ho kúpiť dvd- prehrávač. Príde Dežo do predajne obzerá sa obzará, vtom zbadá dvojplatničku. Pomyslí si aký je šikovný, že zohnal DVD-čko na dva disky. Ide za predavačom a hovorí mu:
- Dig očúvaj, chcem kúpiť tento prehrávač a ukazuje na dvojplatničku. Predavač si pomyslí, že je to len hlúpák a tak mu dvojplatničku predá. Prišiel Dežo domov, zapli televízor, dvojplatničku, položili na ňu DVD-čka, zrazu strašný smrad. Pristúpi Araňa k Dežovi, tresne mu za ucho a povie:
- Dig debil, ty si nekúpil DVD-prehrávač, ale rovno vypalovačku.
Cestujú v jednom kupé mladý muž a mladá žena. Cestujú už dobrú hodinu a mladík si iba číta noviny, ženu si vôbec nevšíma. Nakoniec to ona už nevydrží a vraví:
- Počúvajte! Ja som mladá, vy ste mladý! Ja som celkom príťažlivá! Okrem nás v tomto kupé nikoho niet. Je noc. Vari ma vy nechcete?
Mladík odloží noviny a hovorí:
- Viete, slečna, ja mám takú zásadu. Lepšie je hodinku počkať, ako tri hodiny prehovárať!
