Ako zomrel básnik Majakovskij?
Spáchal samovraždu.
A aké boli jeho posledné slová pred smrťou?
- Nestrieľajte, súdruhovia!

- Jožko, čo to robíš pod tou lavicou?
- Buď sa tak sprosto nepýtajte, alebo nenoste minisukne.

- Babka, ty si stále hovorila, že máš rada knihy o dejinách, ale v tvojej knižnici sú samé sexuologické príručky.
- Veď práve. Pre mňa je to už iba história.

- Karol, vraj si prestal piť!
- Je to pravda.
- A čo ťa k tomu doviedlo?
- To, čo sa deje okolo nás. Vôbec nemám chuť vidieť to dvakrát.

Cez križovatku na červenú preletí auto. Policajt ho samozrejme hneď zastaví
- Pán vodič, viete, akého dopravného priestupku ste sa dopustili?
- Ja viem pán policajt, ale viete - bol som u svokry, voľačo sme vypili a ešte mi treba auto dať do garáže.
- Nóó, tak to pôjdete sa nami, pán vodič.
Došli na políciu. Veliteľ sa informuje, čo sa deje.
- Pán veliteľ, doviedol som opitého vodiča - berieme ho na odber.
- V poriadku - nech sa lúči s vodičákom.
Vodičovi dajú fúkať - a nič! Urobia odber - úplne nič. Veliteľ sa zlostne obráti na policajta:
To ste ho načo doviedli, však je triezvy!
Do debaty sa pripletie vodič:
- Pán veliteľ, nič mu neverte, ten vám ešte začne rozprávať, že som hádam aj križovatku na červenú prešiel.

Babka spadne z 13. poschodia. Postaví sa omráčená a opráši sa. Okolo sa nahrnie hŕba ľudí, medzi nimi aj policajt a ten sa babky pýta:
- Babka, čo sa tu stalo?
- Ja ti neviem synak, ja som teraz prišla.

Raz sa medveď poriadne opil v krčme. Cestou domov ho však niekto poriadne zmlátil. Na druhý deň po vytriezvení zvolal všetky zvieratá lesa a vraví:
- Keď sa mi dostane do rúk ten, kto ma včera zbil, tak ho roztrhám na kúsky. Má šťastie, že neviem presne, kto to bol, ale to viem, že na hlave mal dve také veľké veci.
Na to zajac:
- No slimák, tuším máš problém!

Ide ožran domov a na rohu strká klúče do pouličnej lampy. Ide okolo neho policajt a pýta sa:
- Občan, čo to tu stvárate?
- Pokúšam sa dostať domov...
- A čo nejde?
- No nie...
- Hm, tak skúste zakričať, hore sa ešte svieti.