Rodinka ľadových medveďov je na prechádzke a malý medvedík sa pýta otca:
- Tato, som ja ľadovy medveď?
- No isteže, ja som ľadový medveď, mama ľadová medvedica a ty si ľadový medvedík.
Ale mladý ide a stále krúti hlavou.
- Mama, som ja ľadový medveď?
- Však ti už tatko povedal, ja som ľadová medvedica, ty si ľadový medvedík a oco je ľadový medveď.
No malý stále krúti hlavou.
- Tak čo toľko krútiš hlavou.
- Lebo mi je zima, nie...

Medveď ako kráľ lesa vydá zákaz robenia potreby len tak, lebo všade sa povaľuje plno hovien a dá postaviť záchody. Na druhý deň ide zajac po lese a treba mu srať. Príde ku záchodom, ale všetky sú obsadené. Čo teraz? Zajac to nevydrží a vyserie sa rovno na lesnú cestičku. Ako doserie, tak zbadá medveďa, ako sa k nemu blíži. Tak rýchlo prikryje rukami svoju kôpku sračiek. Medveď príde k nemu a pýta sa ho:
- Zajac, čo to tam skrývaš?
- Aaaaaaale, chytil som motýľa .
- Tak mi ho ukáž!
Zajac roztvorí ruky a hovorí:
- Jeeeeeeej, asi sa posral.

Idú tri korytnačky po púšti, sú strašidelne smädné, idú rok, dva. Po 5 rokoch vidia v diaľke pohár. Prídu celé natešené k poháru, tešia sa, že sa napijú, ale pohár je prázdny. Nechajú pohár tak, a vydajú sa na ďalšiu púť za vodou. Po ďalších 5 rokoch prídu do oázy, chcú sa napiť, ale nemajú pohárik. Premýšľajú, čo s tým urobia, až jednu z nich napadne.
- Jedna z nás sa vráti po pohárik.
Vyberú jednu z nich a korytnačka vraví:
- Dobre, ja pojdem, ale vy mi musíte sľúbiť, že sa nenapijete, kým budem preč.
Korytnačky súhlasili a dohodli sa, že počkajú. Čakajú 5 rokov a hovoria si:
- No, už by mohla byť pri pohári a pomaly by mohla ísť späť.
Po ďalších 5 rokoch si hovoria:
- No, už by tu mohla byť, ale počkáme ešte chvíľku.
Počkajú teda ešte dva roky, ale potom je už ten smäd taký neznesiteľný, že si hovoria:
- Napime sa, veď ona to aj tak nezistí a ak sa nenapijeme, zahynieme, ako možno zahynula aj naša kamarátka.
Prídu k pramienku, chcú sa napiť, keď sa z krovia ozve hlas tretej korytnačky:
- Vááážené! Pokiaľ si nebudeme dôverovať, ja po ten pohárik nepôjdem.

Jedného krásnaho slnečného dňa lezie na strom korytnačka. Trvá jej to asi tak hodinu. Keď je už hore, odrazí sa a začne mávať ručičkami.
Po dopade na zem sa opráši a ide to skúsiť znovu. Druhýkrát jej to trvá už asi tak 2 hodiny. Vylezie na ten istý konár stromu a odrazí sa. Zákon gravitačnej sily sa opakuje a pancier to zasa vydržal. Teraz ju to však poriadne nasere. Tretíkrát sa výstup na strom predĺžil na 3 hodiny (však už si dosť ublížila). So silami, ktoré jej ešte ostali, sa teraz poriadne odrazí a začne mávať ručičkami aj nožičkami.
Tvrdý náraz sa opäť zopakuje. Na vedľajšom strome sedia dve vrany a tá jedna hovorí tej druhej:
- Miláčik,predsa sme jej len mali povedať, že je adoptovaná.

Príde sliepka do obchodu:
- Máte televízor?
- Máme, ale len čiernobiely.
- To nevadí, hlavne nech zrní.

Opitý havran vyjde z baru a chce odletieť. Otrepe sa, ale nevládze vzlietnuť. O chvíľu to skúsi znova s rovnakým výsledkom. Po viacerých neúspešných pokusoch si zamrmle popod nos:
- Hm, kašlem na to, pôjdem peši.

Prečo pri súloži slonica gúľa očami ako benzínová pumpa?
Počíta litre.

Išiel pes po púšti a hovorí:
Keď nenájdem strom, tak sa poštím.