Na majstrovstvách sveta v zápasení vo voľnom štýle sa do finále prebojoval aj slovenský reprezentant. Jeho súperom bol Rus, známy svojim chmatom "praclík", ktorého ešte nikto neporazil. Tréner radí Slovákovi:
- Drž sa od neho, lebo keď ťa chytí do 'praclíka' tak si v háji zelenom.
Hneď v prvom kole, po niekoľkých sekundách chytí Rus Slováka do "praclíka", všetci už vstávajú a tlieskajú, keď tu zrazu Slovák šmarí Rusa na zem, zvalí ho na lopatky a vyhráva zápas. Všetci sú prekvapení a on nechce povedať, ako to dokázal. Tréner mu hovorí v kabíne:
- Tak počúvaj, mohol by si mi to povedať, ako si ho dostal, som predsa tvoj tréner.
On mu hovorí:
- O.K. Tak keď ma už chytil do toho 'praclíka', vedel som, že nemám veľkú šancu, tak som sa začal obzerať. Tesne pred svojimi očami som videl gule. Tak som do nich z celej sily zahryzol a to by si sa divil, akú silu človek v sebe nájde, keď sa zahryzne do vlastných gulí.

Príde učiteľka do školy a hovorí deťom.:
- Kto uhádne moju hádanku dostane jednotku. Je to biele a lieta to na nebi?
Prihlási sa Jožko a vraví:
- Hus.
- Môže byť, ale je to labuť!
Opäť hovorí učiteľka hádanku:
- Je to chlpaté a behá to po dvore.
V tom sa opäť prihlási Jožko a vraví:
- Mačka.
- Môže byť, ale je to pes!
Jožko sa naštve a vraví učiteľke:
- Teraz dám hádanku ja vám! Keď to dávate do úst je to tvrdé a suché, a keď to vyberáte je to mäkké a vlhké! Čo je to?
Učiteľka rozmýšľa a po krátkej úvahe príde k Jožkovi a dá mu facku.
A Jožko vraví:
- Môže byť, ale je to žuvačka!

Pred nebeskou bránou stoja dva rady mužov. V jednom z nich sú muži, čo boli celý život pod papučou, v druhom tí, ktorí neboli. Rad "podpapučových mužov" je nekonečne dlhý, v tom druhom stojí len jediný chlapík. Príde svätý Peter a pýta sa ho:
- Ako je to možné, že ten druhý rad je taký dlhý a ty tu stojíš sám. Prečo vlastne stojíš v tomto rade?
A chlapík na to:
- Čo ja viem, žena ma sem postavila.