Manžel nie je doma a manželka si medzitým kráti čas s pekným milencom. Zahrkocú kľúče... počuť zámok.... manželka schová milenca do skrine vzopne ruky k nebu a prosí.
- Ó bože, urob so mno čo chceš, len nech nás prosím neobjaví môj muž. Je strašne žiarlivý a určite by zabil nielen mňa, ale aj môjho milenca.
Na to sa otvoria nebesia a odtiaľ sa ozve.
- Dobre, bude ako chceš, ale za tri roky ťa povolám k sebe... utopíš sa.
- Dobre, dobre, len nech ho prosím teraz nenájde.
Všetko prebehne úplne hladko. Tri roky sa žena nekúpe, iba sprchuje. Nechodí do plavárne, vode sa zďaleka vyhýba. Tri roky ubehnú. Ubehnú štyri, päť. Na svoj sľub aj zabudla. Po piatich rokoch si kúpi zájazd na okružnú plavbu okolo sveta. Na lodi je veľká zábava, samé ženy, keď zrazu vtom sa začne výletná loď potápať. Žena si spomenie na svoj sľub. Pokľakne, vzopne ruky k nebesiam a volá:
- Ó bože, teraz, teraz ma chceš povolať k sebe? Pozri koľko nevinných žien teraz umrie spolu so mnou.
Nebesá sa opäť otvoria a odtiaľ sa ozve:
- Dva roky. Dva roky mi trvalo, kým som vás, všetky štetky, dostal na túto loď.

Dedko sa pozerá z balkóna a krúti hlavou:
- Tí študenti sú dnes takí chudobní, že piati fajčia jednu fajku a ešte sa tomu aj smejú.

Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?