Lietadlo nad atlantikom stráca výšku, motory vynechávajú, kapitán prikáže vyhodiť všetky batožiny. Na chvíľu to pomôže, ale o chvíľu sa morská hladina opäť nebezpečne blíži. Pasažieri po sobe nervózne pokukujú, niekto sa musí obetovať pre záchranu ostatných. Američan vstane, vypije poslednú whisky v bare, pobozká nejprsatejšiu letušku a s výkrikom
- Som Batman! Som Superman! - vyskočí.
Keď sa výška opäť zníži, vstane Francúz, nie je predsa o nič menší hrdina než Američani. Vypije pohár červeneho vína, pobozká na rozlúčku všetky letušky, zvolá:
- Viva la France! - a vyskočí.
Zase to na chvíľku pomohlo, ale breh je ešte ďaleko, tak vstane slovák, vypije všetky zbytky v bare, pobozká všetky ženy v lietadle a s výkrikom
- Nech žije Mozambik! - vyhodí von černocha.

Zraz feministiek v USA, ako prvá vystúpi Američanka a vraví:
- Ja som svojmu mužovi povedala, že mu nebudem variť... prvý týždeň pozerám nič, druhý nič, tretí týždeň muž stojí pri sporáku a varí.
Nastáva všeobecný potlesk.
Ozve sa Angličanka:
- Ja som svojmu mužovi povedala, že mu nebudem prať... prvý týždeň pozerám nič, druhý nič, tretí týždeň muž stojí pri vani a perie.
Nastáva všeobecný potlesk.
Ozve sa Slovenka:
- Ja som svojmu mužovi povedala, že mu nebudem variť ani prať... prvý týždeň pozerám nič, druhý nič, tretí týždeň začínam vidieť na ľavé oko.

Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky.
- Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš.
- No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky.
- Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám!
Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou:
- Do kelu, zase idú dopredu.