Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Ideálne manželstvo:
- Zlatko, dnes večer ma nečakaj, prídem až nad ránom.
- Dobre, miláčik, ale môžem sa na to spoľahnúť?

Zavreli chlapa do basy. Vojde do cely, tam spoluväzeň:
- Tak čo, koľko ti dali?
- 25 rokov.
- Tak to tu budeme spolu ešte 20 rokov. Môžeme si krátiť dlhú chvíľu tým, že sa budeme hrať na otecka a na mamičku. Čo chceš byť, otecko alebo mamička?
Úbožiak rozmýšľa, čo povedať. Ked povie 'mamička', tak je jasný. Tak vraví:
- Otecko.
- Výborne! Tak poď sem, otecko, vyfajčiš mamičke.