Dvaja stroskotanci na loďke zomierajú smädom, keď tu vylovia z mora flašu. Ten čo ju vytiahol, ju nedočkavo s trasúcimi sa rukami odšpuntuje. Z flaše vyletí džin:
- Za to, že si ma oslobodil, ti splním jedno želanie.
- Chcel by som more piva!
Cink! Džin zmizol, more zmenilo farbu z azúrovej na zlatistú, aj peniť začalo nejako lepšie. Druhý stroskotanec ochutná:
- Fakt, je to pivo. Ale aj tak si blbec! Kam budeme teraz chodiť cikať, do loďky?

- Vážení hostia, nesadajte si, prosím, na tento divan. Je plný ploštíc.
- Tak prečo ho nevyhodíte?
- Skúšal som. Ale tie potvory ho zakaždým prinesú späť!

Na pláži vylovili fľašku, v nej lístoček:
- Stroskotal som na pustom ostrove. Nie sú tu ani banditi, ani policajti, ani banky, ani exekútori, ani daňove kontroly. Bodaj ste tam všetci pokapali od závisti!

Príde cestujúci za pilotmi:
- Pán kapitán, tu máte 500$, urobte looping, mám dnes narodeniny.
- Nebláznite, a čo cestujúci?
- Súhlasia, každý dostal stovku.
Tak pilot predviedol ukážkový looping. Po chvíli sa otvoria dvere na WC, vypadne z nich zhúlený narkoman:
- Sakra, dnes som to s tou dávkou prehnal, pustil som si to až za krk.

- Láska, to je choroba, lebo dostane človeka do postele. - hovorí študent.
- Aká choroba, keď sa z nej nikto nechce vyliečiť? Láska, to je práca. - hovorí lekár.
- Čo za práca, keď hlavný aktér stojí?- diví sa inžinier.
- Láska je proces.
- Žiaden proces, nikto nie je poškodený, naopak, obe strany sú spokojné. - hovorí právnik.
- Láska, to je umenie.
- Nemôže byť umenie, ked to robí každý. - tvrdí umelec.
- Láska, to je veda.
- Nijaká veda! - hovorí profesor.
- Prečo by inak študent mohol, a ja nie?

Nastúpi babička do autobusu, všetky sedadlá sú obsadené a priamo pred ňou sedia dvaja mládenci. Urazene sa na nich pozerá. Na to sa jeden z mládencov ozve:
- Babka a máte lístok?
Babka sa prehrabe vo vrecku, vytiahne lístok a podá ho mládencovi.
Mládenec pozrie na listok a vypotí:
- Babka,ale to máte na zadnú plošinu na státie.

Traja králi sa prídu pozrieť do Betlehéma na jezuliatko. Ako ho tak obzerajú, jeden z nich vraví:
- Jezišikriste, ten je ale krásny.
Jozef sa buchne po čele a vraví Márii:
- Vidíš, to je meno a nie Hugo!

Traja zosnulí sa poberajú do nebies. Aby zmazali všetky hriechy, čo napáchali, musia vytrpieť zlo, čo napáchali pri remesle. Prvý bol obuvník, druhý bol krajčír a tretí cukrár. Vstúpil prvý. Bolo počuť krik. Keď vyšiel, tak sa ho tí dvaja pýtali, čo mu robili.
- Niečo strašné, priklincovali mi na nohy topánky.
Išiel druhý do vnútra. Bolo počuť veľký krik. Keď vyšiel, tak sa ho
obuvník s cukrárom spýtali, čo mu robili.
- Niečo strašné, prišívali mi oblek na telo.
Cukrár povedal:
- Čo už mne len môžu urobiť, veď som bol len cukrárom.
Vošiel dnu. Bolo počuť strašný krik. Ked vyšiel, tak sa ho tí dvaja spýtali:
- Čo ti robili, keď si tak strašne vrieskal?
Cukrár na to:
- Ani sa nepýtajte. Šľahali mi vajcia.