Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.

- Cigáň, s kým bankuješ?
- No predsa so Sociálnou poisťovňou.

Ráno sa muž zobudí po strašnej opici. Hrozne ho bolí hlava, za pohár vody by dal poklad a zo včerajšieho večera si vôbec na nič nespomína. Zašmátra vedľa seba na posteli rukou a manželky nikde. Otvorí oči a na poduške lístok: "Za chvíľu prídem, miláčik, milujem ťa!"
Vstane, ide do kuchyne a tam už pripravené raňajky, čerstvé pečivo, horúca káva, praženica, slaninka a opäť odkaz: "Dobre ráno, ľúbim ťa!"
Nechápavo pokrúti hlavou, ale stále si nemôže spomenúť. Vbehne do obývačky a tam jeho syn. Tak sa pýta:
- Čo sa tu včera stalo?
- Ale, prišiel si domov napitý ako sviňa, ten monokel máš od stolíka, keď si prepadol cez prah dverí, potom si ovracal celú chodbu a nakoniec aj seba.
- No dobre, ale to nevysvetľuje čo sa tu stalo...
- Nakoniec sa mama rozhodla, že ťa vezme do kúpeľne, aby si sa umyl a ty si pri tom začal vykrikovať: Pozor, ruky preč ženská, ja som šťastne ženatý!