Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Mama číta inzerát v novinách:
"Sympatický muž s vilou, bazénom, tromi autami a tridsaťročnými úspormi hľadá milé dievča na bližšie zoznámenie."
Mama ihneď poslala svoju dcéru za týmto mladíkom. Keď príde dcéra domov zo svojho rande, mama sa netrpezlivo pýta:
- No, aký bol?
- Bol aj sympatický, aj vilu s bazénom mal.
- A autá?
- Aj auta mal.
- A čo tie tridsaťročné úspory?
- Dokonca ešte teraz mi stekajú dole stehnami!

Poľovníci chvália svojich psov:
- Minule som vyšiel na poľovačku a zistil som, že som zabudol náboje. Dal som psovi oňuchať pušku a on mi z domu doniesol náboje.
- Ja som si raz zabudol pušku. Dal som svojmu psovi oňuchat náboje a doniesol mi pušku.
- To je všetko nič. My sme sa raz vybrali kúpať, ale manželka si zabudla plavky. Dal som ju psovi oňuchať na príslušných miestach a za chvíľu dotiahol suseda za vajcia.