Ahoj, volám sa Cyril, zarábam celkom slušne a doma mám kopu nových elektronických vymožeností. Obraciam sa na vás, občanov, s pripomienkou. Stratil som kópiu kľúčov a nechce sa mi vymieňať zámok. Ak ste našli zväzok troch kľúčov s červeným náramkom, budú asi moje. Ten najmenší je zelenej farby a je z brány domu a ten najväčší je striebornej farby a patrí do zámku bytu. Prosím, doneste mi ich na adresu Naivná 6, byť č.8, tretie poschodie, najlepšie medzi 16 a 21 hodinou, pretože inak som v práci. Bývam sám, takže keby ste zvonili a nikto by vám neotváral, nikto nie je doma. Odmena 20 Sk aj s cestou. Veľmi pekne ďakujem.

Vieš, čo je to maximálna hlúposť?
Keď sa tváriš, že spíš a zívne sa ti!

Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.