Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.

Boh príde na zem za Mohamedom a hovorí mu:
- Mám pre teba pár prikázaní.
- To čo je?
- Napríklad, že nezosmilníš.
- Nie, tým nás prosím ťa neobťažuj, to neprejde, však poznáš arabskú mentalitu.
Pán Boh to skúsi u Cigáňov. Príde za vajdom:
- Mám pre vás prikázania.
- To čo je?
- Napríklad, že nepokradneš.
- Nie, neblbni, to cigáňom zoberieš podstatu kultúry, to neprejde, kašli na to.
Tak Pán Boh do tretice skúša u Židov, ide k Mojžišovi a hovorí:
- Počuj, Mojžiš, mám tu pre vás prikázania.
- Koľko stoja?
- Nič, sú zadarmo.
- Tak daj aj zo desať.

Hovorí dievča chlapcovi:
- Ty si taký múdry, taký vynachádzavý a zábavný. Ako len veľa toho vieš, všetkému rozumieš, je s tebou veselo...
- Áaale... - odvetí chlapec - ja som normálny! To iba ty si taká jebnutá.