Manžel nie je doma a manželka si medzitým kráti čas s pekným milencom. Zahrkocú kľúče... počuť zámok.... manželka schová milenca do skrine vzopne ruky k nebu a prosí.
- Ó bože, urob so mno čo chceš, len nech nás prosím neobjaví môj muž. Je strašne žiarlivý a určite by zabil nielen mňa, ale aj môjho milenca.
Na to sa otvoria nebesia a odtiaľ sa ozve.
- Dobre, bude ako chceš, ale za tri roky ťa povolám k sebe... utopíš sa.
- Dobre, dobre, len nech ho prosím teraz nenájde.
Všetko prebehne úplne hladko. Tri roky sa žena nekúpe, iba sprchuje. Nechodí do plavárne, vode sa zďaleka vyhýba. Tri roky ubehnú. Ubehnú štyri, päť. Na svoj sľub aj zabudla. Po piatich rokoch si kúpi zájazd na okružnú plavbu okolo sveta. Na lodi je veľká zábava, samé ženy, keď zrazu vtom sa začne výletná loď potápať. Žena si spomenie na svoj sľub. Pokľakne, vzopne ruky k nebesiam a volá:
- Ó bože, teraz, teraz ma chceš povolať k sebe? Pozri koľko nevinných žien teraz umrie spolu so mnou.
Nebesá sa opäť otvoria a odtiaľ sa ozve:
- Dva roky. Dva roky mi trvalo, kým som vás, všetky štetky, dostal na túto loď.

Ide slepý a hluchý na poľovačku. Ako si tak vykračujú, hluchý sa potkne, spadne a vystrelí. Slepý sa na to pýta:
- Trafili sme niečo?
- Prečo? Už sme strieľali?

Lietadlo nad atlantikom stráca výšku, motory vynechávajú, kapitán prikáže vyhodiť všetky batožiny. Na chvíľu to pomôže, ale o chvíľu sa morská hladina opäť nebezpečne blíži. Pasažieri po sobe nervózne pokukujú, niekto sa musí obetovať pre záchranu ostatných. Američan vstane, vypije poslednú whisky v bare, pobozká nejprsatejšiu letušku a s výkrikom
- Som Batman! Som Superman! - vyskočí.
Keď sa výška opäť zníži, vstane Francúz, nie je predsa o nič menší hrdina než Američani. Vypije pohár červeneho vína, pobozká na rozlúčku všetky letušky, zvolá:
- Viva la France! - a vyskočí.
Zase to na chvíľku pomohlo, ale breh je ešte ďaleko, tak vstane slovák, vypije všetky zbytky v bare, pobozká všetky ženy v lietadle a s výkrikom
- Nech žije Mozambik! - vyhodí von černocha.